ISTVÁN FERENCZY
Narodil sa v Rimavskej
Sobote 24. februára 1792. Jeho rodný dom stál na Malej stráni mesta, ktorú pri
modernizácii zbúrali.
Jeho otec chcel, aby sa stal
zámočníkom. Študoval v Kremnici, Banskej Štiavnici a Banskej Bystrici.
Vyštudoval minciarstvo a rytinu. Všetky svoje voľné chvíle využil na výrobu
prsteňov a pečatidiel. Jedného dňa sa rozlúčil s rodičmi cieľom spoznať rodnú
zem. Cestou navštívil Budín, Viedeň a napokon sa dostal do Itálie, kde na
viacerých miestach študoval sochárstvo a aby potom doma mohol zakladať základy
maďarského sochárstva. Mal rád básne a latinskú literatúru. Vo Viedni študoval
na Akadémii Svätej Anny, v Budíne získal ocenenie za jeden jeho reliéf. V Ríme
pracoval pod vedeným svetoznámeho
Canova
a Thorvaldsena.
Ako chudobný a nemocný človek sa vrátil do rodného mesta, do Rimavskej Soboty -
zomrieť. V rimavskosobotských rokoch objavil a učil Miklósa Izsóa, ktorý bol
pomocníkom kamenára v mestskej časti mesta Tomašovej. Zomrel v roku 1856,
pochovali ho do neoznačeného hrobu počas búrlivého počasia.
V roku 1902 János Fábry
vyhľadal Ferenczyho hrob a pozostatky slávneho sochára umiestnili v krypte
reformovaného kostola spolu so sochou Eurydike. Sarkofág a sochu je možné
ohliadnuť v spodnej časti kostola.
Na vonkajšej stene kostola
vo výklenku sa nachádza Ferenczyho busta z carrarského mramoru, dielo Lászlóa
Vaszaryho. Bustu odhalili v roku 1909, korešpondenciu vydávali neskôr.
Ferenczyho baranica a zamatový
oblek sú umiestnené v Gemerskom múzeu. Takisto sa tu nachádza nedokončený
portrét kráľa Karola Róberta z mramoru a busta, ktorá zobrazuje smútiacu dievku,
taktiež početné množstvo kópií bustiek.
Najväčší význam Ferenczyho
je, že založil maďarské sochárstvo, objavil talentov, ako napr. Miklósa Izsóa,
ktorého považujú za najväčšieho sochára v Strednej Európe v 19. storočí.
Našiel vhodný mramor na výrobu sôch na našom území.
Jeho dielňa stál na rohu
Daxnerovej ulici, ktorá vedie k gymnáziu, v tzv. záhrade Ferenczyho. Po návrate
domov v tejto dielni stvoril a učil sochárstvo. Dnes tam stojí poschodový dom na
prízemí s obchodom.
Počas pobytu v Itálii vytvoril jedinečnú zbierku sôch z bronzu. Po návrate domov túto zbierku ponúkal štátu, ktorú štát neprijal. Dedičia zbierku skladovali najprv v Rimavskej Sobote a potom v Budapešti. Keď urobili inventúru spočítali celkom 80 kusov jazdeckých sôch. Medzi sochami bola aj socha Leonarda da Vinciho, ale bez jazdca. Chýbajúci kus našli zamurovaný v stene Ferenczyho dielne. Zbierku dedičia predali štátu a teraz je vystavená v Szépművészeti Múzeum v Budapešti.